Valentínsky žúr s leprotikmi

Autor: Martina Bencová | 14.2.2016 o 0:00 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  1186x

Sviatok lásky v reštaurácii alebo v kine? Strávili sme ho s leprotikmi v Južnom Sudáne. Nezabudnem na to, ako sme malomocným urobili džúsový žúr. Láska je veľkorysá. Čím viac ľudí do nej zapojíte, tým má väčšiu silu.

Bol to naozaj originálny darček na Valentína. Vôbec neprekáža, že nebol určený mne. Môj manžel, ktorý sa skôr podobá na jedeného z hlavných hrdinov M.A.S.H, ako na romantika, ma zobral na návštevu ľudí, na ktorých pomyslenie vyvoláva v ostatných hrôzu a odpor. Stavím sa, že po tom, ako som s nimi strávila celý deň a dotýkala sa ich, by ste mi nechceli podať ruku ani vy. Valentína som strávila v leprotickej dedine kdesi na konci sveta v Južnom Sudáne.

Presne ako na začiatku výskytu lepry. Pacienti žijú v komunitách odvrhnutí od svojej rodiny, ďaleko od škôl a nemocníc. Sú odkázaní na milosť nejakej organizácie, ktorá sa im postará o stravu a liečbu. Na rozdiel od minulosti, dnes už vieme, že lepru spôsobuje baktéria, ktorá je v príbuzenskom vzťahu s tuberkulóznou. Je pomerne jednoduché zničiť ju podávaním antibiotík. Už počas liečby pacienti prestávajú byť infekčnými a dostať od nich lepru si vyžaduje veľkú dávku umenia. Sudánsky ľud to však nechce počuť. Nikto nemá chuť pozerať sa na chudákov, ktorí prišli kvôli poškodeným nervovým zakončeniam o články prstov, alebo celé končatiny. A tak žijú sami.

To, že sme prišli do ich dediny sa rozšírilo rýchlo. Krivkajúc sa začali vynárať zo svojich jednoduchých domčekov jeden za druhým. Vychudnutí, slabí, chorľaví. Prišli úplne všetci. Aj pani, ktorá sa šúchala len po kolenách. Sadli si a počúvali naše obligátne reči o tom, akí sme šťastní, že sme ich mohli navštíviť a ako na Slovensku porozprávame o ich živote. V skutočnosti som si popri frázach, ktoré sa zo mňa hrnuli iba ukladala čerstvé emócie z môjho prvého kontaktu s leprotikmi. Manžel je lekár, ktorý už v Sudáne liečil nejedného pacienta s leprou. Je dokonca autorom nápadu priväzovať v noci leptorikom o nohu mačku, ktorá ich chráni pred tým, aby im nejaký potkan neohrýzal počas spánku končatiny, v ktorých nemajú cit. Pre mňa však títo ľudia niečím neznámym.

Počúvali naše reči a boli úprimne dojatí. Spievali, tancovali, každý jeden z nich nám prišiel podať ruku. Tešili sa, ako malé deti, že sme ich neodmietli. Boli sme za posledné roky ich prvou návštevou. Po krátkom stretnutí sa rozpŕchli do svojich domov a pustili do práce. Nosili drevo, drvili kukuricu, zametali pred domom. V domčekoch mali drobné roľnícke náradie. To čaká na svoju príležitosť. Nemajú obilie, ktoré by mohli zasadiť. Sú v začarovanom kruhu chudoby a nepochopenia zo strany ostatných. Všade pobehujú ich deti. Zatiaľ čo ostatné sú v škole, tieto zostávajú žiť v komunite so svojimi chorými rodičmi. Niežeby nechceli študovať. Dieťa leprotika do školy nikto nezoberie, aj keď je úplne zdravé. Kruh nevzdelanosti sa uzatvára. Navštívim desať domčekov a horúce Sudánske slnko ma pripravuje o poslednú energiu. Je čas odísť. Pribehne za mnou žena a so slzami v očiach sa pýta, prečo som nenavštívila aj ju, či sa bojím, že ma nakazí. Odpovedám niečo obligátne o únave a slnku. Môj manžel komunite odovzdáva litre sirupu, ktoré im kúpil na trhu. Úprimne sa tešia. Džús nie je kukurica, ani lieky. Nie je niečím, čo dostávajú od organizácie, ktorá sa o nich stará. Džús je darček. Príležitosť urobiť si džúsový žúr. Ten sa počas nášho odchodu z komunity práve rozbieha.

Ďaleko odtiaľ v civilizácii zdravých ľudí stretávame policajta. Keď mu povieme kde sme boli, pohŕdavo si odprskne a pozerá sa na nás, ako na bláznov.

Zažila som najnezabudnuteľnejšieho Valentína v živote. Môjmu mužovi sa podarilo nenechať si lásku iba pre dvoch, ale doniesť ju spolu s džúsmi desiatkam ďalších ľudí.

Slovenské organizácie, ktoré v ťažkých podmienkach poskytujú v Južnom Sudáne zdravotnú starostlivosť aj leprotikom sú Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Svätej Alžbety a Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?